Láska cez internet?

Autor: Mária Gálová | 18.3.2011 o 0:30 | Karma článku: 7,19 | Prečítané:  1625x

Popísalo sa o tom nespočetne veľa. Niektorí to odsúdili, iní sa k tomu utiekajú. Sociálne siete. Novodobý fenomén? Či nechopnosť ľudí sa medzi sebou stýkať a hovoriť si veci z očí od očí?

Neviem či sa dnes ešte nájde človek, ktorý sa s niekým nezoznámil prostredníctvom nám všetkým známym sociálnym sieťam. Ale jednostaj si kladiem otázku prečo? Ako to robili naši rodičia, či nebodaj starý rodičia ?:D Čo robili v čase, keď my zapíname facebook a pokec a debatujeme a debatujeme, až pokiaľ si uvedomíme že je 1:00 ráno a treba vstávať do práce, či školy. Nehovorím, že som tomu na začiatku nepodľahla aj ja. Dokonca si dovolím tvrdiť, že dvaja ľudia, ktorých som tam spoznala, dosť výrazne ovplyvnili môj život. Jeden dokonca k horšiemu. Koho mam za to viniť..Pokec? Nie iba samu seba. Ale v človeku to vŕta. Keby niet pokecu. Niet ničoho, čo bolo. Ráno som vstala, prihlásila som sa, čakala pokiaľ mi vysnený princ nenapíše.Napísal. Stretli sme sa. O 3 týždne sme spolu začali chodiť a chodili sme spolu 2 roky. Ako virtuálne sa to začalo, virtuálne to skončilo. Prečo sme si to nevedeli povedať do očí? Ale iba napísať cez písmená klávesnice? Prečo nám dáva klávesnica pocit väčšej slobody a menšej hanblivosti? Neviem, nechápem. A ani nepochopím. Viete, život ma naučil byť s ľuďmi čo najviac pokiaľ tu na svete sú. Keď odídu, je neskoro meditovať nad tým, kde sme boli. Sedeli sme na facebooku a strácali čas? Druhý prípad. Tiež virtuálny. Zas 10 mesiacov vedený vzťah na diaľku. Kopu hodín strávených na skype a sledovanie facebooku. Nie, nechcem to. Ukončené cez skype. Ďalší prípad. Neviem, čo mi bolo, odrazu som písala inzerát na zoznamke. Čo keď? Veď neviem, kto si to môže prečítať. Ozval sa, napísal. Od vtedy som si vymazala nick. Stretávam sa s ním osobne. Najčastejšie ako to ide. Nekomunikujem s ním virtuálne. Ale naživo. Pozerám sa do jeho hnedých očí, v ktorých vidím úsmev, ktorý virtuálne vidieť nie je. Precítim to, ako ma chytí za ruku v skutočnosti, nie virtuálne do mňa štuchne. Najkrajšia vec, je hľadieť si z očí do očí a všetky tie krásne veci, ktoré si ľudia dokážu napísať do RPčky, nežne zašepkať do ucha. Neodsudzujem to ako formu zoznámenia sa, ale ako hlavný komunikátor. Človek má predsa srdce, aby sa stretával s človekom, nie hard disk, ktorý komunikuje s druhým hard diskom.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.

SVET

Dôsledky talianskeho referenda pocíti celá Únia

Neúspešné talianske referendum vystrašilo trhy.


Už ste čítali?