Honba za peniazmi, alebo naozajstný záujem o ľudí?

Autor: Mária Gálová | 16.6.2011 o 22:32 | (upravené 16.6.2011 o 23:15) Karma článku: 6,03 | Prečítané:  1408x

Ráno vždy vstanem s celkom dobrým pocitom. Teším sa, ako si v práci znova sadnem za svoj stôl. A ako s úsmevom položím otázku prvému človeku: " Ako Vám môžem poradiť?" Položím ju ďalšiemu a ďalšiemu človeku a vždy s úsmevom, ktorý je úprimný. So záujmom, ktorý je nefalšovaný. Dnes tomu nie je inak. Prichádzam pozitívne naladená do práce a s myšlienkou čo ma čaká si sadám zas a znova za stôl.

Prvý pohľad na priestor  predomnou. 20 ľuďí. Všetci sú rôzni. Jedna pani, vzrastom drobná, si sadla na sofu hneď oproti mne. V rukách zviera telefón a škaredo zazerá, kedy ju už konečne zavolám. Zámerne ešte chvíľu čakám, čo bude ďalej. Vidím, že sa to v nej stupňuje tak urobí prvý klik. Poradovník ukáže konečne jej číslo 001. Rýchlo sadá na stoličku oproti mne. Iba teraz som zbadala jej smutný pohľad. Kto vie čo sa jej stalo? Nad čím premýšľa? Nad čím premýšľajú všetci tí ľudia oproti mne? Výrazy ich tvári napovedajú o skôr nepríjemných veciach. Ale vráťme sa k tejto drobnej pani oproti mne. Skúsim na ňu úsmev, a kývnutie hlavy s pochopením. Napočudovanie úsmev mi opätuje. Dokonca sa aj rozrozprávala, a nakoniec som zistila, že jej bývalý manžel jej robí peklo zo života. Bitá žena a utrápeným výrazom. Aspoň nachvíľu som jej vyčarila úsmev na tvári. Lúčim sa s ňou s prianím krásneho dňa. Jej oči znova zastrel smútok, asi pri myšlienke, že ju doma čaká všetko, ale pohoda a láska to určite nebude.

 

Deň prebieha závratnou rýchlosťou a vystriedajú sa pri mne asi štyri desiatky rôznych ľudí. Od mužov pod papučou, cez uponáhľaných managerov, po staré babičky, ktoré sú samé a potrebujú sa vyrozprávať o živote, vnúčatách a ja ich vždy s úsmevom vypočujem, pochopím. Ľudia sú vždy radi, keď im niekto úsmev venuje a tým pádom vám začnú veriť. Začnú sa pri vás cíťit dobre. Vy z toho máte neskutočne dobrý pocit. Každý človek je pre Vás výzvou k tomu, aby bol spokojnejší. Aby ste vy vyriešili jeho problém, vec s ktorou bsa na vás obrátil a očakáva, že vy ste ten kto mu pomôže. Neviem si predstaviť, že by som bola zachmúrená, nervózna a to všetko preniesla už na bez tak vystresovaných ľudí.

 

Keď odbije šiesta hodina cítim sa akási prázdna, posledný človek odišiel. Spomínam si na prvú pani ráno, ktorá vo mne zanechala nejaký čudný dojem. Niečo čo ma núti rozmnýšľať, čo tí ľudia robia teraz. Možno je to tak, že túto prácu nemôže robiť človek, ktorý nemá rád ľudí. Špeciálne ľudí naštavných, náročných, ale aj milých a vďačných. Kvôli nim to má zmysel..

Toto je pohľad, akým to vnímam. Keď je dôvera a lojálnosť je aj dobrý obchod a lepšie vzťahy medzi nami. Práca sú síce peniaze, ale môže obohatiť veľa ďalších ľudí o základnú ľudskú potrebu úsmevu a pochopenia.

 

 

Pýtate sa čo robím? Nie som psychológ ani sociálny pracovník. Som obyčajný predajca telekomunikačných služieb, ktorý kope za oranžových.  Som človek, ktorý rád každého uvíta, obdaruje úsmevom a pokiaľ vidí že treba, zaželá len to najlepšie do života. Čo je teda najdôležitejšie? Úsmev, pochopenie a pokora , ktoré idú zo srdca. Iba tak môže vzniknúť čestný obchod a spokojnosť z oboch strán.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.

SVET

Dôsledky talianskeho referenda pocíti celá Únia

Neúspešné talianske referendum vystrašilo trhy.


Už ste čítali?