Predstavte si rozhovor dvoch ľudí medzi sebou. Muža a ženy. Nemusia byť absolútne v žiadnom vzťahu voči sebe. Jeden rozpráva,druhý načúva, potom si úlohy otočia, príjemne sa rozprávajú,dohodnú sa. V ďalšom prípade tiež rozhovor, najskôr spustí jeden dlhý monológ on, potom dlhý monológ ona,skončia a nič sa nestalo. Prečo? Boli síce schopní si vypočuť jeden druhého, no neboli schopní načúvať jeden druhému. To je to tajomstvo a rozdiel medzi týmito dvoma prípadmi.
Nie je dôležité počúvať,ale načúvať tomu, vidieť niekedy slová medzi riadkami, byť pozorný a plne sa venovať tomu, čo nám chce ten druhý povedať - ak ho máme aspoň trochu radi a snažíme sa ho rešpektovať. Tu bol problém aj mojej spomínanej kamarátky, síce ho počúvala, no stále si húdla dookola tú istú svoju pesničku,tak isto ako on a nevedeli sa pochopiť. A ako sa dopracovať k schopnosti načúvať a nie počuvať? Stačí mať trochu empatie a citu - tomu sa treba tiež niekedy dlho učiť,pokiaľ to človek nemá v sebe prirodzené- a ono všetko pôjde.
A aj keď sme my ženy padli z Venuše a muži z Marsu a žijeme si v dvoch rozdielnych svetoch, dokážeme si týmto jednoduchým receptom nádherne obohatiť svoje životy. Veď koniec koncov, o to nám práve ide :)